Lazy / Magické miesto na "konci sveta"

Máme v mesiaci -er. Tohto roku cítim vo vzduchu jeseň akosi "presne" podľa kalendára. Práve vonku začalo pršať a ja ležím na posteli pri otvorenom okne a pri plamienku sviečky, ktorý vo mne umocňuje teplo domova. Ležím a spomínam na minuloročné leto. Spätne vo mne ešte väčšmi silnie pocit, že to minulorčné bolo najkrajšie v mojom živote. Myslím, že to nebude iba spomienkový optimizmus.

Najhlbšie sa mi do srdca vryl august, ktorý sme sa po predchádzajúcom mesiaci cestovania po Európe rozhodli prežiť v samote na lazoch. Len ja, môj pes Happy a milovaný F.

Najkrajšími chvíľami boli každovečerné posedenia na lúke pri pití lipového čaju, západy slnka a srnky, ktoré nás chodili zdraviť na dosah ruky. V neposlednom rade to boli naše každodennosti, prostredníctvom ktorých sme vzájomne spoznávali jeden druhého hlbšie a skutočnejšie.

Nikdy som si nevedela tak úplne predstaviť žiť na dedine, ale lazy a samota.. ach. To už je iný príbeh. Na samote som zanechala nie jedno staré presvedčenie a strach.

Presvedčenie, že ak nebudem niečo robiť, budem pociťovať prázdno. Svoj neodkrytý strach, ktorý mylne spôsoboval, že som si plietla realitu s aktivitou, bytie so zaneprázdnenosťou a zmysel života s dosahovaním úspechov. Presvedčenie, že svoju existenciu musím neustále odôvodňovať. Pred sebou aj pred inými. Že musím byť užitočná, aby som mala hodnotu.

Precítenie, ktoré sa udialo tam ku mne prichádza do dnešných dní. Totižto tie najmagickejšie premeny a uvedomenia sa nedejú vtedy, keď si to prajeme. Vkradnú sa do našich životov až potom, v tej najobyčajnejšej každodennosti.

Dlho ma v podvedomí tak trochu desila predstava života na samote. Vravela som si, je to krásne na určitý čas, ale čo by som tam preboha robila z dlhodobého hľadiska? Ja, speváčka, ktorá potrebuje príležitosti a neprežije bez potravy pre svoju dušu v podobe kultúrneho vyžitia? Stále som túto otázku tak úplne nezodpovedala. Čím dlhšie však žijem v centre mesta a centre kultúrneho diania u mňa narastá potreba samoty. Zrazu ma napadá milión veci, ktorým by som sa konečne mohla venovať tam, v lone prírody. A ja viem, že taký čas je nadosah, ale neprivolávam ho k sebe a ani nostalgicky nesmútim za minulým letom. Nechcem hrať túto nezmyslenú, nekonečnú naháňačku, ktorá sa snaží uchopiť šťastie v časoch minulých, alebo si ich sľubovať v hmlistej budúcnosti. Život sa žije teraz a ja som vždy najšťastnejšia tam, kde práve som.

Som však vďačná za tento malý kúsok zeme, tam v kopcoch na " konci sveta." Ďakujem za jeho láskavosť a jeho čas v mojom živote. Ďakujem, že mi pričaroval F. za tých najmagickejších okolností. Ďakujem mu za veľmi veľa.

Každý deň vidím a cítim vo svojom živote jeho milosť.