Guru babka

Tak volám svoju bývalú pani susedu z paneláku v ktorom som vyrastala ako dieťa. Mnohokrát sa stalo, že som pri sebe nemala kľúče od bytu a čakala sediac na schodoch na príchod jedného z rodičov. Babka suseda, ktorá v tej dobe ešte nemala prezývku guru babka bývala v byte nad nami. Keď ma našla čakať na schodoch, vždy ma zavolala k sebe domov, ponúkla mi hrubý krajec chleba s maslom a spomínam si aj na domáci ríbezľový sirup. Občas sme sa tam ocitli dvaja, ja a moj najlepší kamarát z detstva Filip, ktorý býval v byte pod nami. Boli sme jediné deti v celej štvorposchodovej bytovke. Späť k môjmu príbehu...

Keď som mala 13 odsťahovali sme sa. Filip inam, ja na internát do Košíc a na starú bytovku z detstva som takmer zabudla.

Po mnohých rokoch, keď som sa vrátila žiť do svojho rodného mesta sa mi oživili spomienky. Prvý krát som babku susedu zbadala doslova blúdiť po prechode pre chodcov. Je slepá. Podľa jej slov vidí iba šedé obrysy. Nemá manžela, deti ani nikoho kto by sa o ňu poriadne postaral. Žije sama v tej našej bytovke, ktorá si ma pamätá ako som brala jej schody po troch. Napriek svojej slepote dodržiava svoj každodenný rituál. Vezme si tašku, svoju brezovú paličku a vyberie sa naprieč celým mestom k automatu na mlieko. Cestou naspäť sa zastaví po čerstvý chlieb v pekárni a ide domov. Mesto a svoju každodennú trasu pozná perfektne. Podľa hmatu presne vie pri ktorej budove sa nachádza a kedy má kam odbočiť. Najväčší problém jej asi robí prejsť cez prechod pre chodcov a taktiež sa občas stane, že jemne zablúdi a musí sa opýtať na cestu. Pomoc od cudzích nechce a každého neznámeho, kto ju chce viesť za ruku pošle slušne preč. Ja som však dostala privilégium bývalej susedky a myslím, že si môj občasný sprievod zamilovala. Jej trasu by som sama prešla za priližne 4 minúty s babkou nám to však trvá asi 40. Rázne odmieta aby som ju viedla za ruku. Tak si pomaly vykračujeme, rozprávame sa o minulosti a ona sa orientuje podľa môjho hlasu. Keď dorazíme pred "našu" bytovku, vždy sa mi ospravedlňuje za to, že ma obrala o čas a pritom je to veľa krát najkrajšia časť môjho dňa. Jej húževnatosť a prístup k životu ma chytajú za srdce. Vždy, keď sa v mysli pasujem s nejakou zložitou otázkou, zázračne ju stretnem. Z pravidla, stačí pár viet z jej úst, ktoré mi vyjasnia myseľ. Dokonca sa tie vety zvyknú aj rýmovať! Volám ju guru babka, ona mňa zas anjel strážny. Má v mojom srdci špeciálne miesto. Nikdy ma nenechala čakať na schodoch a preto ju ja nikdy nenechám ísť samú.

Do pamäti sa mi vryla obzvlášť jedna jej múdrosť. "Každý z nás musí žiť tak, ako dostal pridelené od Boha. Všetci by sme si však mali nájsť čas na kúsok dobra. Kto na dobro nezabúda, toho dobro neobchádza."