Sú rastlinné alternatívy od "mäsových" firiem greenwashing?

Vzťah ľudí ku komerčnému svetu je pochopiteľne pomerne rozporuplný. Niekedy hýrime nadšením, keď sa vyvinie nový alternatívny produkt alebo vychvaľujeme reštauráciu, že do svojho menu zaradila vegánske jedlá. Inokedy sa zas do firiem a reštaurácii púšťame ako svorka besných psov. Obe metódy sú odôvodnené a môžu veľmi dobre fungovať (najlepšie vo vzájomnej kolaborácii). Namiesto automatického odsúdenia oháňania sa greenwashingom nad prípadom rastlinných produktov od korporátnych firiem akou je napríklad Nestlé si poďme predostrieť aj druhú stranu tohto "problému" a pozrieť sa na celú problematiku pragmaticky.

Traja hráči na trhu

Na trhu s rastlinnými alternatívami môžeme pozorovať tri skupiny hráčov. Prvou skupinou hráčov na trhu s vegánskymi potravinami sú vegetariánske a vegánske podniky, ktoré strávili niekoľko rokov vyvíjaním živočíšnych alternatív. Do tohto trhu sa ale zapojili aj ďalší hráči a to tzv. narušujúce startupy ( z angl. disruptive startups, alebo inak povedané firmy, ktorých produkty v pozitívnom slova zmysle narušujú" trh s revolučnými a inovatívnymi produktmi)- nebudeme rozoberať. Tretím hráčom, ktorý sa zapojil do vývoja alternatív je tradičný mäsový podnik- to nás zaujíma.

Nie je ťažké pochopiť, prečo sa niektorým účastníkom vegánskeho hnutia (ku podivu majú najväčšie výhrady nevegáni) tento vývoj nemusí úplne páčiť. Pre niekoho môže byť poburujúce, keď firmy, ktoré zarábajú na utrpení zvierat sa teraz snažia prezentovať ako "zelené".

To, že hlavným účelom každého podniku je zisk (vitaj v kapitalizme), ešte nie je dôvod firmám nedôverovať, alebo odcudzovať ich snahu. S veľkými firmami ako je napríklad Nestlé je z hľadiska pohľadu do budúcna lepšie spolupracovať, ako si z nich robiť nepriateľov. Kolos akým Nestlé je, má omnoho väčší potenciál zabrať obrovský podiel na trhu, čoho malé firmy nie sú schopné. Akonáhle začne finančná závislosť živočíšneho priemyslu na predaji týchto výrobkov klesať a zisk z vegánskych produktov rásť, tak môžeme očakávať posun k podpore vegánskej spotreby a predaja. Bojkotovať vegánske produkty, pretože boli vyrobené nevegánskou firmou je po všetkých stránkach kontraproduktívne a nevedie k dosiahnutiu cieľa (snaha o zjednodušenie prechodu na vegánsku stravu). Bez ohľadu na to, akú motiváciu daná firma má, pomáha nám zmeniť systém posunutím ponuky. Samozrejme by sme boli najradšej, keby to robili z morálneho presvedčenia, ale svet nie je ideálny, ako mnohokrát naše predstavy. Na jednej strane žijeme v tvrdom kapitalizme a vo svete biznisu a na druhej strane voláme po dobre. Ak ale chceme aby naše vízie boli úspešné, tieto 2 veci spolu musia fungovať. Pokiaľ chceme zmeniť systém, malo by to byť v spolupráci s tými "správnymi" podnikmi a v tú správnu dobu.

Veľké firmy a podniky majú logicky samozrejme veľký vplyv a dosah. Keby sa firmy ako napr. spomínané Nestle nezapájali do vývoja živočíšnych alternatív a neinvestovali peniaze do vývoja ďalších výrobkov, ktoré znížia spotrebu mäsa a mliečnych výrobkov, vegánstvo by bolo jednoznačne odsúdené na neúspech. Uvedomme si prosím ešte jednu vec a tou je, že hlavnými kupujúcimi rastlinných jedál a výrobkov sú reduktariáni ( ľudia, ktorí znižujú spotrebu živočíšnych produktov), nie vegáni. Práve oni sú kľúčom k transformácii a taktiež najväčšou skupinou konzumujúcou tieto výrobky, kedže vegetariáni a vegáni tvoria stále veľmi malé percento populácie. Mnoho ľudí sa stalo vegánmi len vďaka tomu, že im do určitej miery veľká skupina reduktariánov nevedomky vyšľapala a zjednodušila cestu k tomuto stravovaniu. Netýka sa to len mäsa, ale aj rastlinných mliek, syrov, majonéz a pod.

Mäsový podnik s "krízou" identity

Vysoko uznávaný nemecký výrobca mäsa Rugenwalder Muhle pred rokmi presunul svoju pozornosť na vegetariánske a vegánske produkty a investoval viac než 40 miliónov eur do propagácie mäsových alternatív, čo je viac než koľko utratili všetky ostatné firmy v Nemecku dohromady. Vďaka podpore a odbornému vedeniu Pro-Veg International (pro- vegánska organizácia na podporu povedomia o rastlinnej strave), Rugenwalder znížil spotrebu vajec vo svojich nevegánskych produktoch a predstavil niekoľko nových vegánskych výrobkov. Táto firma je tiež príkladom číslo jedna, ktorá lobuje za to aby sa vegánske alternatívy nazývali rovnako ako živočíšne. Výkonny riaditeľ tejto firmy prehlásil, že za 20 rokov táto firma možno vôbec nebude vyrábať mäso zo zvierat a nazval mastný párok - cigaretou budúcnosti. Spojenec, alebo nepriateľ? Čo myslíte?

Ostrovy uprostred mora

Vegánske reštaurácie, obchody a firmy sú pekným príkladom toho, čomu Tobias Leenaert hovorí: ostrovy uprostred mora podnikov so živočíšnymi produktmi. Infiltrátori v tomto kontexte budú znamenať vegánske produkty v bežných supermarketoch alebo vegánske menu v jedálnych lístkoch konvenčnej reštaurácie. Vďaka týmto ostrovom sa vegáni cítia dobre. Nie sú nútení prechádzať okolo regálov s mäsom a mliekom a nemusia sa báť, že objavia takéto výrobky vo svojej obľúbenej reštaurácii. Môže sa nám zdať eticky priateľnejšie utrácať svoje peniaze na "ostrovoch" a podporovať tak túto idealistickú myšlienku dokonalého vegánskeho sveta. Pokiaľ ale chceme osloviť nových zákazníkov a získať viac ľudí na svoju stranu, kľúčovú rolu budú hrať infiltrátori. Mnoho ľudí by totiž nikdy nevkročilo do vegánskej reštaurácie či obchodu a nikdy by si nekúpili vegánsku kuchárku. Skôr si ale kúpia rastlinný burger od známej značky v supermarkete.

Samozrejme by sme ako zákazníci mali stále trvať na tom, aby podniky dodržovali poctivosť, transparentnosť a zodpovednosť voči zamestnancom. Najdokonalejšie čo môžete pre planétu spraviť je, že si žiadny polotovarový burger nikdy nekúpite. Ak si ale človek (dajme tomu reduktarián) v obchode vyberie túto rastlinnú burgrovú placku namiesto pol kila hovädzieho, ušetrí už "len" tisíce litrov pitnej vody a to veru nie je ani trochu na škodu.

Btw. neporovnávajme neporovnateľné a to textilný priemysel s potravinovým ( napr. značky HM), kde sú ich "ekologické" kolekcie vyrábané v tých istých zlých podmienkach, ako "klasické". Na druhú stranu sa objavili kauzy aj u udržateľných značiek akou je napr. Patagonia. Je to však ale jedna z mála udržateľných značiek, ktorá môže súperiť s korporáciami. Pri firmách, ktoré zažijú takýto nárast sa sieť dodávateľov logicky zvýši a tiež samozrejme aj dopad na životné prostredie. Každý jeden vyrobený produkt má svoj dopad a je pochopiteľné, že sa v tak obrovskej firme môže stať prešľap. Bolo by ale hlúpe zavrhnúť nejakú značku kvôli jej prešľapom. Módny a živočíšny priemysel sú jedny z najkomplexnejších na svete a proces zmeny je pomalý. To ale neznamená, že sa nedeje.

Aj ja by som bola najradšej, keby sa všetci ľudia rozhodli pre rastlinnú stravu, či udržateľnú módu z morálnych dôvodov. Či sa tak ale rozhodnú kvôli zdraviu, diéte, planéte, alebo preto, že je to teraz cool je nepodstatné. V tomto konkrétnom prípade je v konečnom dôsledku dôležitý výsledok.

Zdroje:

Tobbias Leenaert: How to Create a Vegan World a Pragmatic Approach , Espero 2018 ISBN: 978- 80- 89366- 95-8